Spriadač medvedí

	Spriadač medvedí
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	prvoústovce (Gastroneuralia (Protostomia))
Skupina	špirálovce (Spiralia)
Línia	zvliekavce (Ecdysozoa)
Nadkmeň (superphylum)	Panarthropoda
Kmeň (phylum)	článkonožce (Arthropoda)
Oddelenie	hryzadlovce (Mandibulata)
Podkmeň (subphylum)	šesťnôžky (Hexapoda)
Trieda (classis)	hmyz (Insecta (Ectognatha))
Podtrieda (subclassis)	Dicondylia
Infratrieda (infraclassis)	Pterygota
Divisio	Neoptera
Subdivisio	holometabolný hmyz (Endopterygota (Holometabola))
Rad (ordo)	motýle (Lepidoptera)
Podrad (subordo)	uzdokrídle (Frenata)
Infrarad (infraordo)	Ditrysia
Nadčeľaď (superfamilia)	rôznotykadlové motýle (Heterocera)
Čeľaď (familia)	spriadačovité (Arctiidae)
Rod (genus)	spriadač (Arctia)
Druh (species)	s. medvedí (A. caja)
Vedecký názov
	Arctia caja; Linnaeus, 1758
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Spriadač medvedí (Arctia caja) je pomerne hojný motýľ z čeľade spriadačovité (Arctiidae).

Taxonómia

Spriadača medvedieho opísal v roku 1758 Carolus Linnaeus. Pri tomto druhu bola vykonaná DNA typizácia, podľa ktorej sa zaraďuje do čeľade spriadačovité (Arctiidae), do tribu Arctiini a rodu Arctia (Schrank, 1802). Druh vykazuje najvyššiu príbuznosť s rodom Pericallia (Hübner, 1820). Predpokladá sa, že oba rody majú zrejme evolučný pôvod v západnej Eurázii.

Na území výskytu druhu boli opísané nasledujúce poddruhy:

Arctia caja americana Harris, 1841
Arctia caja caja (Linnaeus, 1758)
Arctia caja kamtschadalis Draudt, 1931
Arctia caja orientalis Moore, 1878
Arctia caja ossetica Dubatolov, 1996
Arctia caja pamiroalaica Stshetkin, 1982
Arctia caja parva Rothschild, 1910
Arctia caja phaeosoma (Butler, 1877)
Arctia caja sajana O.Bang-Haas, 1927
Arctia caja tschiliensis Draudt, 1931
Arctia caja tshimgana Sheljuzhko, 1935
Arctia caja utahensis (H. Edwards, 1887)
Arctia caja waroi Barnes & Benjamin, 1927
Arctia caja wiskotti Staudinger, 1879

Bionómia druhu

Ide o palearktický druh. Motýľ sa vyskytuje v jednej generácii do roku. Lieta od júla do konca augusta. Vyskytuje sa na vlhkých lúkach, krovinatých stráňach, okrajoch vôd, na lesných čistinkách a cestách. Niekedy zalieta i do záhrad. Motýle sú aktívne najmä v noci a nad ránom, kedy hlavne samčekovia prilietajú i na svetlo. Druh sa pári predovšetkým v noci. Počas svojho života neprijíma potravu, lebo má zakrpatený cuciak. Niekedy zastihneme po vyrušení samičku i cez deň, keď lieta pomaly a kľukatým letom. Vtedy sa dá chytiť a pomerne ľahko nám znesie vajíčka. Pri napadnutí predátorom imágo padá na zem a imituje mŕtveho jedinca. Okrem toho sú pre mnohých predátorov jedovaté. Druh prezimuje v štádiu mladej húsenice (druhý až tretí instar) vo vegetácii na zemi.

Opis

Vajíčko

Samička po oplodnení znáša na listy živnej rastliny pomerne hodne menších bledožltých vajíčok v plošných znáškach po 200 až 1 200 kusov (výnimočne bolo opísaných až 1 800 kusov v znáške od jednej samičky). Z týchto sa v auguste až septembri po cca 10 až 14 dňoch liahnu malé húseničky.

Húsenica

Húsenica je na svojom povrchu chránená silnejšou vrstvou chĺpkov, ktoré sú po celom jej tele. Je heliofilná, polyfágna. Spočiatku sú červeno-hnedé s malými bielymi škvrnkami a s dlhými chĺpkami. Neskôr sú čierno sfarbené s bielymi bradavičkami na bokoch. Živí sa rôznymi druhmi rastlín: Taraxacum, Plantago, Galium, Urtica, Rumex a iné.

Kukla

Kukla spriadača medvedieho je čiernej farby, nepravidelného tvaru a býva uložená v šedom zámotku, ktorý je premiešaný s chĺpkami z húsenice. Leží na zemi medzi rastlinstvom. Z kukly sa imágo liahne za dva až tri týždne po zakuklení.